reklama

Príchod na ostrov Thassos

Tak ako v Grécku aj na ostrove Thassos je menou euro. Hovorí sa tu po grécky, ale dobre sa dorozumiete aj anglicky. Klimatické podmienky boli vynikajúce. I keď bolo horúco a sucho nebolo to také citeľné ako v iných oblastiach. Chladil nás vánok od mora. Teploty sa pohybovali  okolo 33 až  40 stupňov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Som typ človeka, ktorý si nedá pokoj a stále niečo chce, a tak sa príjemná a oddychová dovolenka stala nielen príjemnou, ale aj štvanou. Za krátky čas som túžila zistiť o krajine, ktorá sa pýši malebnými úkazmi a historickými pamiatkami čo najviac.

Cesta z Kavaly

„Keď sme sa blížili k prístavu v Kavale zobudila som Vladimíra. Bolo tam čarovne. Pripadala som si ako na Tahity. Skoro ráno a spoza mrakov vykúkali prvé slnečné lúče nezmohla som sa ani na slovo. Obliekla som si sveter. Od mora bolo ešte chladno. Na jednej strane som videla niekoľko budov po pri nej sem-tam nejaká palma, tá sa vyskytla aj na druhej strane, kde bol prístav s loďami a šíre more. Kúpili sme lístky na loď a ponáhľali sme sa na palubu. Len čo sme vyšli úplne hore asi o desať minút sme sa pohli. More sa vôkol našej lode penilo. Vychutnávala som pokoj, harmóniu a krásu vôkol seba. Vánok mi vial vo vlasoch, cítila som v ovzduší chuť a vôňu mora, čo viac som si mohla priať. Popri tejto relaxácii som sledovala voľný až predvádzajúci let seaglov. Náš zrak spočinul aj na krásach prírody ako sme sa vzďaľovali od Kavaly a pomaličky sme sa približovali k ostrovu. Na pevnine fúkal silný vietor, uprostred cesty bolo bezvetrie. Cítila som ako ma na tvári pošteklil vánok teplého vzduchu. Najskôr som videla len zahmlené rysy kopcov a domov, ako sme sa približovali k pevnine rozoznávala som presne jeho tvary a odhadovala som aj veľkosť ostrova. Čítala som, že je 100 kilometrov veľký. Bolo to ako by niekto predo mnou odhŕňal záves, či predieral sa pomedzi pavučinu. Čím viac sme boli bližšie, tým viac som si uvedomovala malebnosť ostrova a jeho krásy. Po hodine a pol sme sa ocitli opäť na zemi a suchou nohou sme vstúpili na ostrov. Začala som sa obzerať vôkol seba, videla som niečo čo sa dá len slovami ťažko opísať. Všade sa rozprestieralo azúrovo modré more čisté ako krištáľ a priezračné. Videla som skaly vo vode. Podišla som k nim. Odmalička ma k vode a ku kameňom niečo ťahá. Priťahujú ma ako magnet. Boli pestrofarebne pomaľované červenohnedými farbičkami. Vo vode som videla aj morských ježkov. Nie hneď chvíľu mi to trvalo, keď som zbadala malé čierne, guľaté s pichliačmi. To bola pre ma príjemná odmena po dlhej únavnej a namáhavej ceste, ktorá trvala tri dni. Spomenula som si ako som niesla cca 50 kilový batoh. Vláčila ho z jedného miesta na druhý. Precestovala som Maďarskom, Rumunskom, Gréckom, samozrejme nie sama. Mala som so sebou ochranku v podobe môjho priateľa Vladimíra. Po tejto momentke som si predstavila ako som už v apartmáne, idem do sprchy, s pôžitkom si ľahnem na posteľ a konečne sa dobre vyspím. V tom mi preblesla hlavou iná myšlienka. Veď ja som sa na Thassos neprišla spinkať. To môžem aj doma. Chcem spoznať tento ostrov a odniesť si z toho svoje skúsenosti. Keď som sa prebrala zo snenia a uvažovania všimli sme si reštauráciu. Neďaleko nej bola zástavka autobusov a taxíkov. Pozreli sme spoj a napísala som delegátke Eve Pivoluskovej. Nasmerovala nás na mestečko Limenáriu, kde sme mali byť ubytovaný. Do príchodu autobusu sme sa poprechádzali pri mori a zašli sme si do reštaurácie dobiť baterky a na toaletu. Zvláštne je, že v Grécku je veľmi úzka kanalizácia, a preto na jeho celom území sa použitý papier nesplachuje, ale hádže do odpadkového koša.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Voda bola príjemná a v takom teple aj pomohla. Ako sme zbadali autobus, opustili sme reštauráciu a hrnuli sme sa k nemu. Platilo sa v ňom počas cesty, dokonca mi dali aj zľavu. Asi trištvrte hodiny sme v ňom strávili. Limenária. Vystupujeme. Bol tam obchodík s nábytkom, celkom zaujímavý, prútené kreslá a zariadenie do reštaurácií. Po príchode som písala delegátke. Nasmerovala nás na Potos. Potom čo sme ju informovali, že cestujeme autobusom, kázala nám, aby sme na ňu počkali. Hneď ako sme prišli nám povedala: „Neoboznámili ma s tým, že nie sme autom.“ Nastúpili sme k nej do auta a cestovali sme do Potosu. Cestou nám vysvetlila, kde sa čo nachádza. Oslovila nás veľká zábava, znamenia zverokruhu v horách, pozostatky z baníctva a bieleho mramoru. Ako sme prišli na hotel Stella, moc sa nám nepozdával. Špina na dlažbe okolo kuchynský kút, postele hovorili za všetko. Skoro hneď ako sme prišli sme zaspali. Mali sme čo doháňať, keďže počas cesty sme tomu moc nedali a potiahli sme si šesť hodín. Večer sme si pozreli trhy a obchody. Síce išlo zhruba o tri či štyri uličky. Zdalo sa mi, že blúdime stále dokola. Bolo tam veľa hlúpostí a maličkostí, ale aj tak som si chcela nejakú odniesť na pamiatku. Ďalšia zbytočnosť do domu a ostatným, aby som spravila radosť.

Lenka Meravá

Lenka Meravá

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

človek má sny, aby sníval, má oči, aby videl, má srdce aby miloval. Každé ráno sa zobúdza, aby si všímal kontrasty tohto sveta. Som žurnalistka, ktorá ich vníma, vidí a popisuje. Zoznam autorových rubrík:  kultúrne dianie okolo nássvet zvieratzo života ľudícestovanieživot je realita cez snovú clofotkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu