reklama

Cez Ipsarion do Theologosu

Ráno sme sa rozhodovali či pôjdeme na kopec Ipsarion, ktorý je vysoký 1204 metrov. Nakoniec som dodala. Veď poďme. Zbalili sme rýchlo niekoľko vecí a ponáhľali sa na zástavku. Keby sme sa neboli hneď spýtali prítomných ako sme na ňu prišli, autobus do Potámie by nám odišiel. Rýchlo sme doň nasadli a vychutnávali sme si príjemnú cestu. Keď sme sa blížili k Potámii, zbystrili sme pozornosť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Autobus prišiel na miesto a mal prednosť pred autami. Zaujímavosťou bolo ako sa dokázal otočiť v úzkej uličke, kde bolo od neho miesto asi tak päť centimetrov. Na naše prekvapenie to veľmi dobre zvládol. Potom čo sme z neho vystúpili začali sme sa pozerať po potravinách alebo niečom, kde by sme našli čo to pod zub. Objavili sme malú pekárničku. Pozdravili sme sa a pozreli sme si pečivo, ktoré tam predávali.

Pani hovorí. „Počkajte chvíľku za moment vytiahnem tvarohové šatky z trúby.“

Oplatilo sa počkať. Zobrali sme dva. Išli sme si sadnúť von a najesť sa. Len čo sme zahryzli prvý krát do príjemne teplých a voňavých koláčikov, vedeli sme, že si pôjdeme po duplu. Boli vynikajúce. Po vstupe do pekárne sme pani pochválili a kúpili ďalšie. Tie neboli také vynikajúce, pretože stihli vychladnúť, ale stáli za to.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cesta na Ipsarion

 

Vybrali sme sa hľadať cestu na Ipsarion. Čo chvíľa sme na ňu narazili. A už sme šliapali do kopca. Vyššie a vyššie. Terén nebol stále označený šípkami a tak sme museli hľadať kamenných mužíčkov. Keď som predtým bola pár krát na kopcoch, tak som si ich nevšímala. Tu ich bolo zreteľne dosť. Tvorila ich väčšia hŕba kamenia. Stúpali sme ďalej. Keď sme sa cítili vyčerpaní, spravili sme si prestávku. Sadli sme si na kameň a sledovali krásnu prírodu vôkol nás a to aký veľký kus sme prešli a koľko máme ešte pred sebou. Po oddychu sme sa presúvali ďalej. Náš nasledujúci záchytný bod bol tesne pod kameňmi, kde rástlo veľké množstvo bodliakov. Musela som dávať pozor, kde stúpam. Keď sme sa im vyhli, tak sme liezli hore. Keď sme prišli na kamenisté údolie, výhľad na vôkol bol priam zázračný. To sme ešte neboli úplne hore. Neďaleko bola chatka.

„Škoda zavreté,“ smutne som skonštatovala. Aspoň, že tam boli lavičky a chvíľu som si mohla posedieť. Vietor tu už pekne fúkal. Keď som sa presunula na výhľad k lavičke priamo pri skaly, mala som čo robiť aby mi šiltovku, ktorú som mala na hlave nezhodilo. Vietor mi vial do vlasov a osviežoval chladným a jemným vetríkom moju spotenú a slnkom zohriatu tvár. Ako sme tak išli malou cestičkou hore dorazili sme k nášmu vytúženému cieľu, vrcholu Ipsarion. Všimli sme si aj cestu pre automobily.

Skonštatovali sme: „Do prírody sa vôbec nehodí.“ Okrem nej sme si všimli výstavbu na lanovku a na nejakú chatku pre turistov.

Zdolali sme najvyšší kopec Thassosu. Mali sme radosť a cítili sme spokojnosť. Rozhodli sme, že tu sa naša cesta nekončí a prejdeme až do Theologosu a odtiaľ do Potosu. Okrem nás tu bolo viacero návštevníkov. Spýtali sme sa na cestu. Nevedeli nám poradiť, smer ale pomohli nám. Vytiahli mapu. „Dúfam, že vám pomôže,“ dodala turistka. Sadli sme si k nej. Našli sme bod, kde sa nachádzame a kam chceme ísť. Vladimír mapu odfotil v prípade núdze. Poďakovali sme sa a išli sme ďalej svojou cestou. Postupne sme schádzali dole.

Všade bolo veľa kamenia. Snažili sme sa byť opatrní, aby sme neprišli k úrazu. Prešli sme cez niekoľko kopcov. Išli sme smerom k slnku. Keď bol väčší výhľad pozerali sme, kde sa nachádza najbližšia dedina a kadiaľ by sme sa k nej dostali. Počas cesty sme počuli zvuky vtákov, videli sme rôzne druhy rastlín a stromov.

V tom sa zjavila, i keď strmšia cesta dolu do dediny. Chceli sme ísť spolu, ale nedalo sa. Terén bol nepraktický. Vhodný sme museli hľadať osamote. Všade samé skaly, kamene, stromy a ich korene. Ako sme išli dole skoro pred koncom som si jemne vytkla členok. Ako som došla na asfaltku snažila som sa ho rozchodiť. Podarilo sa. Predtým ako prišiel môj priateľ z druhej strany, som už chodila úplne v pohode. Po našom stretnutí sme išli do dediny. Našli sme zástavku. Zistili sme, kedy nám ide späť autobus. Mali sme dosť času a tak sme sa pomotali po dedine. Chceli sme si skočiť aj do obchodu. Mali však siestu typickú pre Grékov. Buď bolo zavreté alebo v obchode nikto nebol. Ako sme sa tak prechádzali zbadali sme záhradku a tam rástli broskyne. Pozerali sme sa či tam niekto je. Chceli sme sa spýtať. Nikoho sme nevideli a tak sme si odtrhli. Vtom sme začuli smiech a zbadali sme domácich. Poďakovali sme za ovocie a išli ďalej, až sme narazili na vodu. Osviežili sme sa vrátili sme na zastávku. Už tam boli bolo niekoľko obyvateľov dediny. Za moment prišiel autobus. Nasadli sme a pokojne sledovali cestu. Ako sme tak pozerali cez okno všimli sme si, že to nebolo ďaleko od Potosu. Keby nám zostali ešte nejaké sily určite by sme ich využili na prechádzku až do Potosu. 

 

Lenka Meravá

Lenka Meravá

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

človek má sny, aby sníval, má oči, aby videl, má srdce aby miloval. Každé ráno sa zobúdza, aby si všímal kontrasty tohto sveta. Som žurnalistka, ktorá ich vníma, vidí a popisuje. Zoznam autorových rubrík:  kultúrne dianie okolo nássvet zvieratzo života ľudícestovanieživot je realita cez snovú clofotkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu