reklama

Splavovali sme more

Je posledný deň, zajtra ideme domov. Čo dnes vyparatíme? Všetko sme zatiaľ zvládli bez problémov. To boli naše myšlienky na začiatku dňa. Rozhodli sme sa ísť na pláž k moru. Po príchode sme si všimli požičovňu člnov a skútrov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Videli sme ich aj predtým, ale neprikladali sme im až takú dôležitosť. Ako tak pozeráme premýšľali sme, či nepôjdeme na jeden ostrovček, ktorý je neďaleko Thassosu. Je to niečo ako malý výbežok do mora. Naša delegátka ho spomínala ako ostrov, kde žijú zajace. Ako tak sledujeme ceny. Nakoniec sme sa rozhodli pre ten lacnejší prostriedok, i keď oveľa riskantnejší. Berieme čln.

Obliekli sme si vesty a šup s člnom na more. Kto by to povedal chystali sme sa splavovať more. Mali sme už raz skúsenosť so splavom, ale rieky. To sme ešte netušili čo nás čaká. Na začiatku to bolo príjemné. Cesta bola pohodová a dobre sa opaľovalo, ani zaberať som toľko nemusela. Neskôr sme sa začali hojdať na vlnách. Nesmierne to bolo vzrušujúce. Postupne sme sa približovali k prvému záchytnému bodu, ktorý sme opúšťali. Len čo sme boli za ním ďalej vlny boli o niečo vyššie. Premýšľali sme nad cestou, ktorou sa vydáme k ostrovčeku ideme k nemu priamo, alebo oblúkom. Zhodnocovali sme riziká. Keď pôjdeme okolo nemusíme to udržať na otvorenom mori, keď budeme prechádzať z druhého útesu. Poďme radšej k nemu priamo. A tak sa stalo, vlny nás oblizovali z jednej aj z druhej strany. Tu musela nasledovať už riadna spolupráca. Zaberali sme ako sa len dalo. Raz z jednej potom z druhej strany. Nemohli sme si dovoliť ani na chvíľu zaháľať. More nám to nedovolilo. Rozrážali sme vlny. Snažili sme sa ísť na ne kolmo. Sem-tam to nevyšlo a nabrali sme aj vodu. Boli stále väčšie a väčšie. Onedlho sme sa dostali na úroveň ostrova. Opäť tu bola otázka ako sa naň dostať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ja som chcela parkovať čln už skôr. Vladimír ma ale odhovoril. Pozri prvé sú malé, ale teraz príde veľká a tá by nás sotila na skaly. Tak sme pádlovali ďalej. Lenže vlny sa stále zväčšovali a cítila som to na rukách. Okrem toho nás už húpalo tak ako keď malá loďka stroskotá v búrke. Mala som strach, že keby sme sa dostali na šíre more tak to neudržíme a naliehala som na pristátie. Nebola to síce najpriaznivejšia situácia, ale podľa mňa bezpečnejšia. Tak sme išli ňou. Pomaly sme sa približovali k ostrovu. opatrne sme zostúpili s člna, keď nás jemne zaliala vlna a tak sa nám aj šmyklo. Našťastie sme to ustáli a vyviazli sme len s pár škrabancami. Skaly boli ostré a pri najmenšom dotyku spôsobili rezné rany. Čln sme preniesli na bezpečnejšie miesto, aby nám neodplával a hneď sme sa vydali na expedíciu preskúmať ostrov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prešli sme ho krížom krážom, ale na zajace sme nenarazili iba na zopár kôz. Našli sme tu aj jednej lebku. Inak tu boli len obhryzené stromy a vyschnutá a spásaná tráva. Po hodinovou spoznávaní sme sa chystali na cestu späť. Tento raz sme išli z druhej strany. Vladimír skonštatoval, keby sme išli na otvorené more a obišli tú skalu mohli sme predísť aj tým škrabancom. Možno mal pravdu, ale bolo by to oveľa riskantnejšie stočiť malý čln na otvorenom mori. Potom sme už nasadli na čln a pádlovali sme o sto šesť aby sme to udržali. V podstate sme už boli na otvorenom mori, a tak sme mali čo robiť s vetrom. Plávali sme proti prúdu. Nijak nám to neuľahčoval. Okrem toho už aj čas sa posúval k večernejším hodinám. Lepšie sa išlo, keď sme dosiahli svoj prvý záchytný bod a dostali sme sa do ústrania. Vtedy sme si mohli vydýchnuť a nemuseli sme zaberať na prvé obrátky. Potom sme už mali pokojnú cestu. Odovzdali sme čln skoro na čas o siedmej večer. O hodinu neskôr, ale nebol to problém. Po dobrom výlete sme si oddýchli a skonštatovali: „Máme síce pár škrabancov, ale splavili sme more.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prišli sme do požičovne.

Pán nám dal okrem člnu aj vesty a radil nám: „Nechoďte príliš ďaleko, lebo vás môže zaviať na otvorené more a odtiaľ sa len ťažko dostanete. Zostaňte len tu pri výbežkoch. Pán nás nepresvedčil, plán sme už mali. Poďakovali sme sa za radu.

Cesta na ostrov zajacov

Obliekli sme si vesty a šup s člnom na more. Kto by to povedal chystali sme sa splavovať more. Mali sme už raz skúsenosť so splavom, ale rieky. To sme ešte netušili čo nás čaká. Na začiatku to bolo príjemné. Cesta bola pohodová a dobre sa opaľovalo, ani zaberať som toľko nemusela. Neskôr sme sa začali hojdať na vlnách. Nesmierne to bolo vzrušujúce. Postupne sme sa približovali k prvému záchytnému bodu, ktorý sme opúšťali. Len čo sme boli za ním ďalej vlny boli o niečo vyššie. Premýšľali sme nad cestou, ktorou sa vydáme k ostrovčeku ideme k nemu priamo, alebo oblúkom. Zhodnocovali sme riziká. Keď pôjdeme okolo nemusíme to udržať na otvorenom mori, keď budeme prechádzať z druhého útesu. Poďme radšej k nemu priamo. A tak sa stalo, vlny nás oblizovali z jednej aj z druhej strany. Tu musela nasledovať už riadna spolupráca. Zaberali sme ako sa len dalo. Raz z jednej potom z druhej strany. Nemohli sme si dovoliť ani na chvíľu zaháľať. More nám to nedovolilo. Rozrážali sme vlny. Snažili sme sa ísť na ne kolmo. Sem-tam to nevyšlo a nabrali sme aj vodu. Boli stále väčšie a väčšie. Onedlho sme sa dostali na úroveň ostrova. Opäť tu bola otázka ako sa naň dostať. Ja som chcela parkovať čln už skôr. Vladimír ma ale odhovoril. Pozri prvé sú malé, ale teraz príde veľká a tá by nás sotila na skaly. Tak sme pádlovali ďalej. Lenže vlny sa stále zväčšovali a cítila som to na rukách. Okrem toho nás už húpalo tak ako keď malá loďka stroskotá v búrke. Mala som strach, že keby sme sa dostali na šíre more tak to neudržíme a naliehala som na pristátie. Nebola to síce najpriaznivejšia situácia, ale podľa mňa bezpečnejšia. Tak sme išli ňou. Pomaly sme sa približovali k ostrovu. opatrne sme zostúpili s člna, keď nás jemne zaliala vlna a tak sa nám aj šmyklo. Našťastie sme to ustáli a vyviazli sme len s pár škrabancami. Skaly boli ostré a pri najmenšom dotyku spôsobili rezné rany. Čln sme preniesli na bezpečnejšie miesto, aby nám neodplával a hneď sme sa vydali na expedíciu preskúmať ostrov. Prešli sme ho krížom krážom, ale na zajace sme nenarazili iba na zopár kôz. Našli sme tu aj jednej lebku. Inak tu boli len obhryzené stromy a vyschnutá a spásaná tráva. Po hodinovou spoznávaní sme sa chystali na cestu späť. Tento raz sme išli z druhej strany. Vladimír skonštatoval, keby sme išli na otvorené more a obišli tú skalu mohli sme predísť aj tým škrabancom. Možno mal pravdu, ale bolo by to oveľa riskantnejšie stočiť malý čln na otvorenom mori. Potom sme už nasadli na čln a pádlovali sme o sto šesť aby sme to udržali. V podstate sme už boli na otvorenom mori, a tak sme mali čo robiť s vetrom. Plávali sme proti prúdu. Nijak nám to neuľahčoval. Okrem toho už aj čas sa posúval k večernejším hodinám. Lepšie sa išlo, keď sme dosiahli svoj prvý záchytný bod a dostali sme sa do ústrania. Vtedy sme si mohli vydýchnuť a nemuseli sme zaberať na prvé obrátky. Potom sme už mali pokojnú cestu. Odovzdali sme čln skoro na čas o siedmej večer. O hodinu neskôr, ale nebol to problém. Po dobrom výlete sme si oddýchli a skonštatovali: „Máme síce pár škrabancov, ale splavili sme more.“

Lenka Meravá

Lenka Meravá

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

človek má sny, aby sníval, má oči, aby videl, má srdce aby miloval. Každé ráno sa zobúdza, aby si všímal kontrasty tohto sveta. Som žurnalistka, ktorá ich vníma, vidí a popisuje. Zoznam autorových rubrík:  kultúrne dianie okolo nássvet zvieratzo života ľudícestovanieživot je realita cez snovú clofotkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu